Bude nakoniec Štrbské Pleso hostiť MSJ skokoch na lyžiach a v severskej kombinácii?

Je to už pár dní odkedy tlačové agentúry priniesli správu o šanci Štrbského Plesa zorganizovať juniorské Majstrovstvá Sveta v skokoch na lyžiach a v severskej kombinácii vo februári budúceho roka. Dá sa povedať, že funkcionárom okolo klasického lyžovania na Slovensku padla táto ponuka doslova z neba. Hlavným dôvodom tejto ponuky je fakt, že pôvodne schválený organizátor, a síce francúzske stredisko Chamonix usúdilo, že nebude technicky schopné zabezpečiť všetky náležitosti. Preto FIS oslovilo slovenskú stranu. Nie je známe, či bolo oslovené len Slovensko, ale berme to tak, že áno. A teraz nastáva situácia kedy nikto nevie ako to dopadne.

Nepochybne by šlo o veľkú a vážnu udalosť, ktorá by mohla slovenským skokom len pomôcť vzhľadom na to v akej sitúacii sa nachádzaju. Sú tu tendencie na rozšírenie členskej základne, žiaľ v radoch predsedníctva skokanského úseku na úrovni SLZ nie je žiadny marketingový a reklamný mág, ktorý by vymyslel efektívny spôsob náboru. Preto si myslím, že práve organizácia takýchto udalostí by mohla prilákať mladých ľudí. Chce to samozrejme okrem zabezpečenia nutných úkonov aj veľmi dobré promotion. To už ale zachádzam ďalej ako je na túto chvíľu vhodné. Skôr som chcel o tom, či MSJ na Slovensku budú, alebo nie.

Hlavné úlohy v tomto prípade hrajú nepochybne komisári FIS na jednej strane a na strane druhej ide o predstaviteľov SLZ, predstaviteľov mesta Vysoké Tatry a dôležitých osôb na úseku športu v rámci Ministerstva Školstva. To sú nutní hráči v tejto scheme. Nesmieme však zabudnúť na tiež dôležitú zložku a tou sú sponzori. Poďme pekne po poriadku.

Keďže FIS oslovil záujemcov, medzi ktorými naisto figuruje aj Štrbské Pleso je teda z ich strany vôľa, že sa MSJ môžu uskutočniť na Slovensku. Ich ponuka padla, ide o protiponuku a teda či sú schopní slovenskí funkcionári zabezpečiť všetko čo treba a hlavne, či sa dokážu dohodnúť navzájom. A buďme ešte konkrétnejší.

V rámci SLZ táto záležitosť spadá do pôsobnosti Skokanského Úseku, ktorý patrí do skupiny severského lyžovania. Predsedom severského lyžovania ako takého je Peter Neuschl, profesionálnym pracovníkom vo funkcii športovej riaditeľky je Michaela Filipková a predsedom skokanského úseku je Dušan Caban. Títo ľudia sú kompetentní zabojovať a presadiť vôľu SLZ voči štátu a sponzorom. Tak isto nemôžme nespomenúť aj generálneho sekretára Richarda Magdolena a prezidenta Igora Rattaja. Títo dvaja ako najvyšší úradníci SLZ by mali využiť svoje kontakty na najvyšších miestach a zabezpečiť štátnu podporu pri organizácii tohto podujatia. Názor na to, či sa tak stane, nechám na Vás. Svoj si nechám pre seba.

Zatiaľ rezonujú najviac vyhlásenia Michaely Filipkovej, ktorá má kompetencie hájiť hlavne behy na lyžiach a okrajovo Skoky. To, že je momentálne situácia taka, že Martin Bajčičák sa vyhráža koncom kariéry a skokani zase ohlasujú znovuzrodenie nie je možno teraz podstatné, ale svoju úlohu to skôr či neskôr zohrá. Michaela Filipková vyhlasuje, že Slovensko je schopné MSJ zorganizovať. Jej vyjadrenia sú smelé. Tak isto sú smelé aj vyhlásenia primátora Vysokých Tatier Jána Mokoša. Ten zrejme tiež verí, že Slovensko je schopné organizácie tohto podujatia. Koniec koncov aj Minister školstva Ján Mikolaj nevidí problém s ničím až na to, že si myslí, že podujatie by malo byť hradené hlavne zo sponzorských prostriedkov a štát by mal poskytnúť len športoviská a prípravu slovenských športovcov. Aký to paradox, že áno? Podpora áno, ale hlavne čo najmenšia. Zdá sa, že konferencia s názvom “Ako ďalej slovenský vrcholový šport?”, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň v Starom Smokovci, zase nevyriešila nič podstatné. Pán minister zrejme nevie ako to v praxi funguje. Ten kto by mu to mal neskôr vysvetliť je Jana Gantnerová okrem iného aj predsedníčka Rady ministra pre šport. Ako bývalá vynikajúca zjazdárka a aktívna členka predsedníctva SLZ síce háji hlavne záujmy alpského úseku, ale pre tento krát by sa mohla prihovoriť aj za chudobného brata, a síce Skoky na lyžiach.

Takže toľko stručný pohľad na situáciu, väzby a vzťahy. Toto sú podstatní ľudia od ktorých MSJ na Štrbskom Plese záleží. Rozhodnutie by malo padnúť v najbližšich dňoch. Mimochodom, bolo by to fajn, lebo keby sa to natiahlo, tak by podľa môjho skromného názoru hrozilo aj to, že by sa nestihlo zabezpečiť všetko v dostatočnom čase. Sám som zvedavý na diplomatické schopnosti našich papalášov. Ak sa to podarí, budem rád aj z dôvodov, ktoré som uviedol v úvode. Ak nie, aspoň bude zase dôvod na diskusiu a naši papaláši sa snáď naučia rozprávať veľkohubé reči až keď budú mať istotu. Počkajme si na verdikt.

Tragédia: V Tatranskej Lomnici zbúrali skokanské mostíky!

Vo Vysokých Tatrách zrejme tak isto zaniká skokanský šport. Druhá alternatíva skokanov, okrem Štrbského Plesa, a síce Jamy v Tatranskej Lomnici je po minulom týždni minulosťou. Informovala o tom včera agentúra SITA. Prečo k tomu muselo prísť a či sa tomu dalo predísť si priblížime v nasledujúcich riadkoch.

Skokanské mostíky v stredisku Jamy mala od roku 1989 v držbe Telovýchovná Jednota Vysoké Tatry, ktorá ich po roku 1989 prevzala po Tatranskej správe účelových zariadení. Je pravdou, že už nejaký ten čas chátrali a neskákalo sa na nich, ale tvorili neoddeliteľnú súčasť strediska. Mostíky v Tatranskej Lomnici chcela však skupina nadšencov s podporou radnice zachrániť. Bol pripravený dokonca projekt v spolupráci s poľskou stranou zo Zakopaného, ktorá mala záujem o nové tréningové možnosti.

Minulý týždeň súkromná firma z Gelnice, na pokyn majiteľa zo Štrby bez akýchkoľvek oficiálnych povolení vypílila a následne zbúrala oba mostíky. Člen TJ Vysoké Tatry, Ján Vaverčák označil tento čin za „športovú tragédiu“. Treba poznamenať, že mostíky ležali na území, ktoré majú v správe štátne lesy Tatranského Národného Parku a takéto úkony si v tomto prípade vyžadujú značné administratívne postupy. Samozrejme, že všetko prebehlo načierno, bez potrebných povolení. Na verejnosť prenikla aj tajná informácia o rozhodnutí o demolácii. Formálne sa síce rozhodlo v súlade so stanovami telovýchovnej jednoty, ale rozhodnutie prijal úzky, iba štvorčlenný výbor bez názoru členskej základne. Takže sa pýtam, kto sa tu ide zase nabaliť na úkor skokov na lyžiach? Páni a dámy z TJ Vysoké Tatry, chceme vyjadrenie! Hlavne od Vás pani Pojedincová! Kto z Vás si na seba uplietol bič a nechal sa zlákať do lukratívneho developerského biznisu? Za smiešnych 80.000 Sk ste sa zapredali ! Len konštrukcie majú omnoho vyššiu cenu. Pani Pojedincová tvrdí, že žiadali pomoc aj od SLZ. Je to pravda? Pochybujem. Ale preveriť sa to dá, ak nám ovšem kompetentní dajú informácie.

Rozhodnutie o demolácii mostíkov momentálne skúmajú príslušné orgány (obovdný lesný úrad a stavebný úrad mesta Vysoké Tatry). Škoda len, že už je po demolácii. Viem, že firma nemala povolenia. Ale ako to už na Slovensku chodí pokutu si už isto investori zahrnuli do rozpočtu na projekt. Smiešna pokuta predsa neprekazí ich veľkolepé plány. Stačilo tak málo. Ukecať funkcionárov vlastníckeho subjektu, dohodnúť si odmenu za schválenie a hor sa do demolácie. Zisk bude vyšší ako náklady, tak prečo nie. Takto sa ale skoky na Slovensku dlho neudržia. Jamy nemali certifikáciu to je pravda. O tom, čo by bolo neskôr môžeme už len polemizovať. Len sa pýtam, včera to boli Jamy, čo to bude zajtra? Štrbské Pleso?

Momentálne sa na miestach nachádzajú už len železobetónové ruiny. Mostíky P-33 a P-55 sú už definitívne minulosťou. A pritom sa dali zachrániť nebyť nenažranosťou určitých ľudí. Keby sme my, ľudia, ktorým na skokoch záleží urobili zbierku, tak 80.000 tisíc by sme dali dokopy veľmi rýchlo. Až tak málo nás predsa nie je. Žiaľ, je neskoro a museli by sme o tom vedieť. Všetko sa tu deje za chrbtom. Páni a dámy v predsedníctvach si robia čo chcú, bez nášho vedomia. A hnutie je stále zbabelé. Nikto nevystúpi a nezorganizuje prevrat. A keď aj, nikto ho nepodporí. Myslím si priatelia, že bojujeme s veternými mlynmi. Čo vy na to?

Skoky na lyžiach – dávna história

Rozhodol som sa, že dnes napíšem niečo z histórie skokov na lyžiach. Nie že by som chcel byť múdry, ale myslím si, že veľa mladých ani nepozná históriu športu, ktorý vyznávajú prípadne sa mu osobne venujú. Pre tých, ktorí to nevedia to bude pár nových informácií a tí ostatní si to aspoň zopakujú, že? Je dúfam každému jasné, že ja osobne nie som žiadny žijúci matuzalém, takže som informácie na tento článok “odčerpal“ z tvorby Petra Filipeka, autorského kolektívu PaedDr. Boženy Paugschovej a z publikácie "Dejiny lyžovania na Slovensku 1860-1944" Jána Terezčáka, ktorého druhý diel knihy o slovenskom lyžovaní by mal vyjsť v najbližších dňoch, ak už aj nevyšiel. Takže poďme na to.

Isté je, že skoky na lyžiach vznikli v Nórsku. Presné miesto sa nedá určiť. Peter Filipek sa domnieva, že vznikli v dedinke Morgedal okolo roku 1860. Autorský kolektív PaedDr. Boženy Paugschovej, ktorí v roku 2004 publikovali “Lyžovanie“ – učebné texty pre študentov odboru telesná výchova na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici zašli ešte ďalej do histórie. Podľa nich vznikli skoky v oblasti Kristiania a prvá zmienka o nich pochádza z roku 1808 kedy bola zaznamenaná aj dĺžka prvého skoku Olafa Reya a síce 9,5 metra. Neskôr išlo vraj o suveréna vtedajšej doby Aversona Sondreho Norheima, ktorý vraj o nejaký čas skočil až na hranicu 30 metrov a túto métu sa nepodarilo prekonať skoro tri desaťročia. Prvé preteky v skokoch na lyžiach s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v roku 1879 v Husebybakkene. Od roku 1892 sa na skokanskej mape začal vyskytovať aj Holmenkollen, ktorý je dodnes považovaný za mekku tohto športu. Začiatkom 20. storočia sa objavil skok dlhý 45 metrov a skočil ho Američan Smith. Vtedajšia tlač označila tento skok "skokom do neba".

Po skončení prvej svetovej vojny sa v skokoch na lyžiach uchytila tzv. Kongsbergerova technika, ktorá umožňovala skokanom skákať za hranicu 80 metrov. Tvorcami tejto techniky boli Thulin Thamas a Sigmund Ruud. Išlo vlastne o naklonenie hornej časti tela s rukami natiahnutými dopredu. Keď sa dovtedy skákalo len na snežných mostíkoch, neskôr začali pribúdať aj tie s umelými konštrukciami. Prvý takýto mostík bol postavený v roku 1911 v Zvičíne (Dvor Králové nad Labem). Tak či tak neboli vôbec stanovené žiadne normy, čo spôsobovalo rozdielnosti mostíkov. Toto tiež spôsobilo aj to, že od zaradenia skokov na lyžiach ako samostatnej disciplíny na Majstrovstvá sveta a Olympijské hry v roku 1924 až do roku 1960 sa vrcholové podujatia konali vždy na tom istom mostíku. Preto sa v roku 1935 medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) rozhodla, na základe prepočtov Ing. Strumanna, schváliť normy pre stavbu skokanských mostíkov. Tieto platia dodnes.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny skočil ako prvý za 100 metrov, presnejšie 101 metrov rakúšan Sepp Bradl. V päťdesiatych rokoch Švajčiar Andreas Daescher vyvinul nový štýl skoku s rukami pri tele a zaklonením hlavy smerom k lyžiam. Až do roku 1985 sa skákalo daescherovou technikou. Práve v tomto roku totiž začal švéd Jan Boklov skákať V štýl. Zo začiatku bol všetkým na smiech. Neskôr, keď začal skákať oveľa ďalej ako konkurenti bol často diskvalifikovaný za nečistý štýl. Po roku 1989 kedy Boklov vyhral všetko čo sa dalo sa V štýl stal štandardom, ktorým sa skáče dodnes a nemyslím si, že sa ešte niečo iné vyvinie.

Prvé zmienky o skokoch na Slovensku sú z roku 1911 (presnejšie 4. februára). Vtedy sa vraj konali prvé preteky na území Tatranskej Polianky nad Gerlachovom. B. Weisss z klubu Beskiden Verein na nich skočil 9,5 a zvíťazil.

Tak čo poviete priatelia? Myslím si, že náš šport má bohatú históriu. Prešiel svojim vývojom a preslávili ho mená vtedajšej doby. Dnes sme si prebrali skokanský „pravek“. Ja dúfam, že sa neskôr, keď si naštudujem druhý diel od pána Terazčáka, odhodlám aj k pokračovaniu a priblížime si aj časy dvadsiateho storočia a dneška, kde už dúfam bude vo väčšej miere dominovať dianie na našom území.

Blog: Slovenské skoky na lyžiach – niečo na úvod

Vítam všetkých nadšencov športu zvanom skoky na lyžiach. Viem, že blogov s touto témou je viacero. Mám ich preštudované. Na Slovensku sú len dva. Respektíve jeden a druhý je s poľskou doménou. Je super, že sa tomu niekto venuje z čistého nadšenia, ale chýba mi tam trochu odbornosti a hlavne vlastného názoru. Kopírovanie agentúrnych správ pre mňa nie je vlastná tvorba a hlavne autori asi moc do toho nevidia. Týmto samozrejme nechcem v žiadnom prípade haniť ich prácu. Práve naopak. Môj blog sa nebude snažiť byť konkurenčný. Bude sa snažiť byť iný a prinášať iný pohľad na veci. Nepopieram, že bude aj trochu kontroverzný, lebo sa budem snažiť písať hlavne overenú a zaručenú pravdu, aj keď... Veď to poznáte. Aj majster tesár sa sem tam utne. Dúfam ale, že tých zaváhaní bude čo najmenej.

Rád by som teraz priblížil svoju predstavu o štruktúre tohto blogu a samozrejme aj niečo z jeho kozmetických úprav. Čo sa týka obsahového zamerania tak podstatu som zachytil v riadkoch vyššie. Priznám sa, že naozaj ešte neviem ako to bude vyzerať, ale budú to články skôr zamerané na obsah. Analýzy a zamyslenia sa. Výnimočne pridám aj faktografiu (chápte tlačové správy, výsledky a podobne), keď sa mi podarí ukecať ľudí, ktorí majú čo povedať, tak budem prinášať aj veci z praxe (tréningové metódy, rady a tipy, pripravované projekty) a keď sa pripoja aj skalní čitatelia, tak to budú aj rôzne pikošky, fotky, atď. Toľko asi vízie, uvidíme aká bude prax.

Čo sa týka designu, tak som zvolil pútavú a myslím, že decentnú zelenú. Alebo inak povedané páčila sa mi najviac z možností, ktoré ponúka táto služba. Snažil som sa to aj ilustrovať. Viem, že niektorým bude vadiť, že tento blog nesie názov “Slovenské skoky na lyžiach“ a sú tu ilustračné zábery skokanov zo zahraničia, žiaľ nenašiel som veľa reprezentatívnych fotografií súčasných slovenských skokanov. Keď sa k nim dopátram, prípadne mi ich sami dodajú, tak ich vymením. Doplnil som aj video bar, kde som na úvod zvolil svetový rekord z Planice, z roku 2005 v podaní Bjørna Einara Romørena. Samozrejme tiež rád vymením za nejaké kvalitné slovenské video ak sa objaví. A pridal som ešte malú anketu, aby som prezistil Váš názor na štart tohto blogu. Dúfam, že sa zapojíte v hojnom počte.

A ešte posledná vec, neviem v akej intenzite budem prispievať, ale sľubujem, že budem písať v rámci časových a pracovných možností. Takže Vás ešte raz vítam, kontakt na mňa nájdete v profile. Privítam všetky postrehy a námety z Vašej strany. Verím, že prispejeme svojim úsilím k záchrane skokov na lyžiach na Slovensku. Takže ostaňte naladení, prvé texty prídu už čoskoro.