Skoky na lyžiach – dávna história

Rozhodol som sa, že dnes napíšem niečo z histórie skokov na lyžiach. Nie že by som chcel byť múdry, ale myslím si, že veľa mladých ani nepozná históriu športu, ktorý vyznávajú prípadne sa mu osobne venujú. Pre tých, ktorí to nevedia to bude pár nových informácií a tí ostatní si to aspoň zopakujú, že? Je dúfam každému jasné, že ja osobne nie som žiadny žijúci matuzalém, takže som informácie na tento článok “odčerpal“ z tvorby Petra Filipeka, autorského kolektívu PaedDr. Boženy Paugschovej a z publikácie "Dejiny lyžovania na Slovensku 1860-1944" Jána Terezčáka, ktorého druhý diel knihy o slovenskom lyžovaní by mal vyjsť v najbližších dňoch, ak už aj nevyšiel. Takže poďme na to.

Isté je, že skoky na lyžiach vznikli v Nórsku. Presné miesto sa nedá určiť. Peter Filipek sa domnieva, že vznikli v dedinke Morgedal okolo roku 1860. Autorský kolektív PaedDr. Boženy Paugschovej, ktorí v roku 2004 publikovali “Lyžovanie“ – učebné texty pre študentov odboru telesná výchova na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici zašli ešte ďalej do histórie. Podľa nich vznikli skoky v oblasti Kristiania a prvá zmienka o nich pochádza z roku 1808 kedy bola zaznamenaná aj dĺžka prvého skoku Olafa Reya a síce 9,5 metra. Neskôr išlo vraj o suveréna vtedajšej doby Aversona Sondreho Norheima, ktorý vraj o nejaký čas skočil až na hranicu 30 metrov a túto métu sa nepodarilo prekonať skoro tri desaťročia. Prvé preteky v skokoch na lyžiach s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v roku 1879 v Husebybakkene. Od roku 1892 sa na skokanskej mape začal vyskytovať aj Holmenkollen, ktorý je dodnes považovaný za mekku tohto športu. Začiatkom 20. storočia sa objavil skok dlhý 45 metrov a skočil ho Američan Smith. Vtedajšia tlač označila tento skok "skokom do neba".

Po skončení prvej svetovej vojny sa v skokoch na lyžiach uchytila tzv. Kongsbergerova technika, ktorá umožňovala skokanom skákať za hranicu 80 metrov. Tvorcami tejto techniky boli Thulin Thamas a Sigmund Ruud. Išlo vlastne o naklonenie hornej časti tela s rukami natiahnutými dopredu. Keď sa dovtedy skákalo len na snežných mostíkoch, neskôr začali pribúdať aj tie s umelými konštrukciami. Prvý takýto mostík bol postavený v roku 1911 v Zvičíne (Dvor Králové nad Labem). Tak či tak neboli vôbec stanovené žiadne normy, čo spôsobovalo rozdielnosti mostíkov. Toto tiež spôsobilo aj to, že od zaradenia skokov na lyžiach ako samostatnej disciplíny na Majstrovstvá sveta a Olympijské hry v roku 1924 až do roku 1960 sa vrcholové podujatia konali vždy na tom istom mostíku. Preto sa v roku 1935 medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) rozhodla, na základe prepočtov Ing. Strumanna, schváliť normy pre stavbu skokanských mostíkov. Tieto platia dodnes.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny skočil ako prvý za 100 metrov, presnejšie 101 metrov rakúšan Sepp Bradl. V päťdesiatych rokoch Švajčiar Andreas Daescher vyvinul nový štýl skoku s rukami pri tele a zaklonením hlavy smerom k lyžiam. Až do roku 1985 sa skákalo daescherovou technikou. Práve v tomto roku totiž začal švéd Jan Boklov skákať V štýl. Zo začiatku bol všetkým na smiech. Neskôr, keď začal skákať oveľa ďalej ako konkurenti bol často diskvalifikovaný za nečistý štýl. Po roku 1989 kedy Boklov vyhral všetko čo sa dalo sa V štýl stal štandardom, ktorým sa skáče dodnes a nemyslím si, že sa ešte niečo iné vyvinie.

Prvé zmienky o skokoch na Slovensku sú z roku 1911 (presnejšie 4. februára). Vtedy sa vraj konali prvé preteky na území Tatranskej Polianky nad Gerlachovom. B. Weisss z klubu Beskiden Verein na nich skočil 9,5 a zvíťazil.

Tak čo poviete priatelia? Myslím si, že náš šport má bohatú históriu. Prešiel svojim vývojom a preslávili ho mená vtedajšej doby. Dnes sme si prebrali skokanský „pravek“. Ja dúfam, že sa neskôr, keď si naštudujem druhý diel od pána Terazčáka, odhodlám aj k pokračovaniu a priblížime si aj časy dvadsiateho storočia a dneška, kde už dúfam bude vo väčšej miere dominovať dianie na našom území.